#SISTERBROTHERTHING

20.12.17





Keďže sa nám pomaličky (už aj celkom dosť) zvianočnieva, rozhodla som sa, že Vám sem hodím familiárne fotografie, ktoré sa famózne podarili zachytiť (bol donútený) nášmu tatkovi. Foto boli robené tuším ešte niekedy v septembri s tým, že pôvodne som išla fotiť moje mláďa - nakoniec to však skončilo..uvidíte nižšie.

Pamätám si, keď som bola ešte malá, (mohla som mať asi 7 rokov) veľmi som chcela psa. Konkrétne malého yorkshira. Marí sa mi, že sme vtedy s našimi uzavreli #deal - keď budem mať 12 rokov, (a budem silná a nezávislá žena) tak ho dostanem.

Druhá myšlienka, ktorú si pamätám z detstva bola, že ak by som niekedy mala mať súrodenca, tak som chcela jednoznačne brata.

Vždy som bola také chlapčenské dievča, moja izba bola plná angličákov, pre ktoré som stavala dráhy a pod. (Samozrejme mám aj krabicu plnú Barbie to sa nebojte)Ide skôr o to, že nikdy som nebola také to typické dievča v ružovom s triliónom sponiek vo vlasoch a s bábikou pod pazuchou.Sukne som odmietala a celkovo šaty, ako aj sukne som začala nosiť až na VŠ kvôli skúškam.

Nakoniec, keď som mala 9 rokov, som sa dočkala a mamina domov priniesla náš uzlík of happiness, v prudko infantilnej detskej deke a v modrej sajdkárskej čiapočke.
(pre pochopenie tá, čo má srandičky po bokoch na zaklapnutie uší)

Zo začiatku bolo všetko chutné a sladké, uzlíček sa najskôr plazil, potom cupital po podlahe v pančuškách a chlapčenskom bodyčku.(vďaka ti za staré kamerové záznamy, ktoré máme na videokazete veľkosti tehly)

Čím bol uzlíček väčší, tým viac ho v byte bolo počuť…
Posledné roky som nadobúdala #feeling, že ak by som predsa len v 9tich “nedostala” brata mohla som mať toho psíka, ktorý by už bol v dnešnej dobe tichý dôchodca.(just #joke we j'adore each other ♥ )
Začiatkom roka 2018 bude mať náš uzlíček 17 rokov a mám pocit, že tento rok je z neho ekvivalent megafónu. Akonáhle rozrazí dvere je všade (a to som si niekedy myslela aký máme fajn veľký 4izbový byt).
Ja som v puberte ešte doteraz (chvalabohu, že žiaľbohu) nebola a to mám skoro 26 rokov, takže sa domnievam, že niekto si vybral aj môj podiel.
Dúfam, že ho toto kričlavé obdobie rýchlo prejde a náš už veľký uzlíček sa dostane do normálu.

Čo sa týka môjho outfitu - botky sú House, nohavice Tally Weijl a džinsovka je asi maminina alebo 2nd hand..neviem presne, každopádne má dorobený hanmade chrbát, takže vám ju určite ešte ukážem v samostatnom outfitovom poste.

A teraz tie sľubované fotky. 


 ↓ ujo si musel pomyslieť ↓



a teraz pár foto z nášho pôvodného top shootingu
 ↓ zachytená vážnosť situácie - stajling ↓





keby som vedela robiť s photoshopom, tak by tu namiesto sídliska boli palmy ↓

Čo hovoríte na naše purdko familárne fotky?
Podobáme sa?
+ prikladám ešte fotografiu nášho pána fotografa
(pre potreby blogu ho volajme tajomne, pán eF)




You Might Also Like

0 komentárov

Bloglovin

Follow

Subscribe